Osobnosti, ktoré sa vyjadrili do našej ankety, hovoria aj toto:
- „Ľudia nemajú žiaden vzťah k svojej krajine.”
- „Zostrené súperenie veľmocí nás posúva od ako-tak predvídateľného medzinárodného poriadku k džungli, kde vládne silnejší.”
- „Dezinformácie sú v dnešnej dobe najnebezpečnejším prvkom z hľadiska hrozby pre Slovensko, ale aj pre spoločnosť ako takú.”
- „Skutočným ohrozením Slovenska dnes nie sú len vonkajšie riziká.”
- „Ako človek, ktorý žije vo vojne si myslím, že najnebezpečnejšia pre Slovensko je naša vlastná slabosť a apatia.”
- „Slovensko dnes vážne ohrozuje negatívna, samonapĺňajúca sa špirála zmaru.”
- „Slovensko dnes najviac ohrozuje extrémne nízka spoločenská súdržnosť a hlboké rozdelenie spoločnosti.”
Slovensko žije v čase, keď sa slovo „bezpečnosť“ skloňuje oveľa častejšie než doteraz a podľa prieskumov agentúry NMS sa na Slovensku cíti bezpečne necelá polovica obyvateľov. V prvej digitálnej diskusii projektu Fórum Slovensko verejnosť vyhodnotila, že jedným z najväčších problémov našej krajiny je bezpečnosť a odolnosť.
Aby sme zistili, ako má vyzerať bezpečné a odolné Slovensko, musíme si najprv vyjasniť, čo ohrozuje náš pocit bezpečia a tiež čo vážne ohrozuje Slovensko. Práve preto sme oslovili osobnosti z rôznych oblastí verejného života, aby pomenovali, čo oni považujú za najvážnejšie hrozby pre Slovensko dnes.
Hoci respondenti prichádzajú z rôznych oblastí – od bezpečnosti cez právo, ekonómiu, informatiku, až po humanitárnu pomoc – v jednom sa zhodujú: Najväčšou hrozbou pre Slovensko nie je jeden konkrétny nepriateľ, ale rozpad dôvery, súdržnosti a schopnosti viesť poctivý dialóg.

Mikuláš Hanes
politický analytik agentúry NMS Market Research Slovakia
V dobe prudkých pohybov na poli svetovej politickej scény by sa mohlo zdať, že ohrozenie Slovenska prichádza najmä zo zahraničia. Avšak skutočným ohrozením Slovenska dnes nie sú len vonkajšie riziká, ale najmä narastajúca fragmentácia spoločnosti a rýchlo klesajúca dôvera v štát, jeho inštitúcie a schopnosť konať spravodlivo. Keď sa ľudia uzatvárajú do oddelených názorových skupín, oslabuje sa ochota hľadať spoločné riešenia a znižuje sa naša schopnosť reagovať na krízy. Nedôvera prehlbuje vnútorné problémy a zároveň znižuje pripravenosť čeliť aj externým hrozbám, ktoré prináša turbulentná medzinárodná situácia. Posilnenie dialógu, dôvery a funkčných inštitúcií je preto kľúčové pre budúcu stabilitu krajiny a pocit bezpečia pre jej občanov.

Klára Tihláriková
humanitárna pracovníčka žijúca v Kyjeve
Ako človek, ktorý žije vo vojne si myslím, že najnebezpečnejšia pre Slovensko je naša vlastná slabosť a apatia. Vidím ako ľahko propaganda, či proruská, či protieurópska, národniarska alebo akákoľvek iná zlomyselná myšlienka, ľahko preniká popod naše dvere do našich domácností. Vidím ako počas toho, ako rakety zabíjajú civilistov v našej susednej krajine, my otvárame dvere tým, odkiaľ všetko zlo a bolesť prichádza. Slovensko podľa mňa najviac ohrozuje nerozhodnosť a apatia, nekonečné opakovanie svojich vlastných chýb, to, že vidíme všetko zlé v iných a nič zlé v sebe a to, že v sebe nesieme nesmierne veľa hnevu a tak málo pochopenia pre iných. Práve tieto vlastnosti tvoria pre Rusko, aj iných nepriateľov, ideálne podmienky pre bezprostredné ohrozenie krajiny.
Tomáš Strémy
profesor trestného práva na PF UK
Na Slovensku majú v súčasnosti veľký vplyv na spoločnosť šírenie dezinformácii a legislatívna smršť, ktorá je spôsobená nadmernou aplikáciou skráteného legislatívneho konania. V prípade Slovenska je nebezpečenstvom „legislatívna smršť", ktorá v súčasnosti bez predchádzajúcej odbornej diskusie najmä na úrovni odborníkov na prejednávanú problematiku automaticky bez analýzy dopadov návrhov zákonov a ich následného schválenia ovplyvňujú na jednej strane životy občanov a na druhej strane ovplyvňujú tvorbu verejnej mienky.
Som toho názoru, že v demokratickom a právnom štáte je potrebné rešpektovať riadny legislatívny proces a jeho záruky, o to viac pri prijímaní legislatívy v oblasti tvorby trestnej politiky štátu. Ako negatívum vnímam aj šírenie dezinformácii, ovplyvňovanie politiky štátu a verejnej mienky prostredníctvom šírenia dezinformácii v štáte. Dezinformácie sú v dnešnej dobe najnebezpečnejším prvkom z hľadiska hrozby pre Slovensko, ale aj pre spoločnosť ako takú.

Matej Kandrík
riaditeľ bezpečnostného think tanku Adapt Institute
Pokračujúci rozpad dôvery, utvrdzovanie nezlučiteľných postojov až nepriateľstva medzi spoločensko-politickými tábormi. Tento problém nás uzatvára do bludného kruhu polarizácie, nízkeho výberu daní, nedobrej efektivity verejného sektora, odchodu talentov do zahraničia ale aj absencie jednotného čítania bezpečnostného prostredia. Toto je hlboký a skutočne dlhodobý problém, ktorý v posledných rokoch akceleroval. Závažnosť tohto stavu rastie priamo úmerne s dynamikou medzinárodného diania. Zostrené súperenie veľmocí nás posúva od ako-tak predvídateľného medzinárodného poriadku k džungli, kde vládne silnejší. V takomto momente pod sebou proaktívne píliť konár a nekonštruktívne kibicovať voči Ukrajine, EÚ či NATO je hazardom najvyššieho rangu.

Martin Kahanec
profesor ekonómie a vedecký riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI)
Slovensko dnes vážne ohrozuje negatívna, samonapĺňajúca sa špirála zmaru. Začína sa rozšíreným negativizmom a kolektívnou depresiou – stratou viery, že budúcnosť môže byť lepšia a že má zmysel o ňu bojovať. Táto erózia nádeje vytláča mladých a schopných ľudí do zahraničia, prehlbuje demografickú krízu a oslabuje spoločenskú aj ekonomickú vitalitu krajiny. Následne upadajú regióny, ale aj „erbové“ inštitúcie štátu, ktoré by mali byť zdrojom stability a dôvery. Ak sa tento kruh nepodarí prelomiť, Slovensko nebude zlyhávať pre nedostatok zdrojov alebo príležitostí, ale pre stratu viery v seba samé. Bez schopnosti rozpoznávať pozitívne impulzy a budovať na nich presvedčivý a úspešný príbeh sa krajina postupne vyprázdňuje - ľudsky, hospodársky aj hodnotovo - a fundamentálne oslabuje svoju odolnosť voči budúcim krízam.

Mária Bieliková
profesorka informatiky, odborníčka na umelú inteligenciu a zakladateľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT)
Slovensko dnes najviac ohrozuje extrémne nízka spoločenská súdržnosť a hlboké rozdelenie spoločnosti. Ľudia v krajine nedokážu nachádzať základný hodnotový konsenzus, čo vedie k chaosu v politickej orientácii aj k podpore populizmu. Dôsledkom sú reálne problémy, ako rast cien, zhoršovanie kvality vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, ktoré sa riešia skôr emocionálne než odborne. Významnú úlohu v tomto vývoji zohrávajú sociálne siete. Tie namiesto prepájania ľudí podporujú konflikty, šírenie dezinformácií a emotívneho často vulgárneho obsahu, pričom fakty ustupujú do úzadia. Na Slovensku je tento jav obzvlášť nebezpečný pre nízku úroveň mediálnej gramotnosti a možné externé vplyvy v rámci hybridných operácií.

Zuzana Fialová
sociologička a expertka v oblastiach riešenia konfliktov
Chýbajúca vôľa ľudí postaviť sa za svoju krajinu. Za najväčšiu hrozbu pre Slovensko považujem skutočnosť, že ľudia nemajú žiaden vzťah k svojej krajine.
Štát, ktorý vznikol bez referenda ako výsledok taktizovania politických elít s využitím pokrivených historických rozprávok, sa neteší legitimite ani láske zo strany svojho obyvateľstva. Často spájame Slovensko s jeho neschopnou politickou reprezentáciou, folklórnymi pseudotradíciami či teoretizovaním o slovenskej prírode. Intelektuálne elity sa vyžívajú v utvrdzovaní spoločnosti v našej bezvýznamnosti a neschopnosti. Nemáme prerozprávaný aktuálny a atraktívny príbeh prečo tu sme, čo vieme ponúknuť Európe a svetu a kam patríme.
Štát, ktorý nemá príbeh a dôvod na existenciu – zanikne. Cena chleba nie je dostatočným dôvodom. To by si mali uvedomiť najmä tí, ktorí majú ambíciu viesť túto krajinu politicky či intelektuálne.
Nechceme sa ale iba zhodnúť na tom, čo je problém. Chceme hľadať aj porozumenie. Digitálna diskusia Fóra Slovensko má za cieľ identifikovať 5 kľúčových tematických podoblastí, ktorým sa budeme venovať v živých deliberatívnych diskusiách 50 občanov a občianok Slovenska na jar 2026.
Zahlasujte za 20 návrhov a budete zaradení do žrebovania o účasť na živom fóre na jar 2026. Každá účasť je honorovaná (100 €) a hradíme aj náklady. Digitálna diskusia je anonymná a otvorená do 15. 2. 2026.
O projekte Fórum Slovensko
Fórum Slovensko je prvé nezávislé občianske fórum, ktoré spája živé diskusie 50 občanov a občaniek Slovenska s digitálnymi DEMDIS diskusiami pre celú verejnosť. Jeho cieľom je zvyšovať vzájomné porozumenie, medziľudskú dôveru a rozvíjať demokratické inovácie pre 21. storočie.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike digitálnych diskusií zas na tomto linku.
—
Aktivita bola spolufinancovaná Európskou úniou v programe Impact Lab Nadácie Pontis.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č 101184844: ImpactAS 2 – Impact Acceleration of Slovak CSOs 2 (ImpactAS II). Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.