Vystúpenie z NATO, širšia medzinárodná spolupráca, menej výdavkov na zbrojenie aj istota okamžitého obsadenia zo strany väčšej mocnosti - následky možnej neutrality Slovenska si predstavujeme naozaj rôzne. Jedno je však isté. Neutralita sa v diskusii ukázala viac ako volanie po rešpekte, než ako skutočná geopolitická alternatíva.
Prehľad diskusie
Trvanie diskusie: 4. - 25. 7. 2025
Diskusia o neutralite vznikla ako reakcia na výrok, ktorý pôsobil skôr ako výkrik než premyslené politické stanovisko. Napriek tomu si získal podporu a otvoril priestor na reflexiu. Snažili sme sa preto pochopiť, čo od neutrality jej priaznivci očakávajú a ako si ju vykladajú. Hoci ju niektorí považujú za tému, o ktorej sa netreba ani rozprávať, diskusia odkryla hlbšie napätie v spoločnosti – najmä v otázkach suverenity, rešpektu a postoja k medzinárodnému ukotveniu Slovenska.
Diskusia o neutralite vygenerovala dve skupiny, označené ako A a B. Celkom neprekvapivo nastalo hlavné štiepenie na otázke, či by pre Slovensko neutralita bola prospešná, alebo nie, a či by ju vôbec dokázalo zabezpečiť.
Skupina A: Neutralita ako návrat k suverenite
Skupina A očakáva od neutrality vystúpenie z NATO, (21) zďaleka však nie je jednotná v prípade odchodu z Európskej únie. (23) Zdá sa, že pokiaľ ide o EÚ, oveľa dôležitejšie je pre skupinu A túžba, “aby sme v nej boli suverénnejší a viac rešpektovaní.” (22) Neutralitu aká? väčšina tejto skupiny nevníma ako prejav nedôvery v zahraničné spojenectvá, (8) ale považuje za dôležité, že by nám neutrálny postoj potenciálne umožnil, “že si nebudeme vyberať strany v medzinárodných konfliktoch.” (5)
Drvivá väčšina skupiny A nesúhlasí, že by sme neutralitu sami nezvládli, (17) no porovnateľný počet diskutujúcich si zároveň praje, aby krajina aj v prípade neutrality udržiavala bezpečnostnú spoluprácu s inými štátmi. (6)
Neutralita by podľa skupiny A neoslabila naše medzinárodné postavenie, a navyše by podľa diskutujúcich posilnila naše hodnoty. (18) Istý náhľad do hodnotového postoja poskytuje nesúhlas absolútnej väčšiny diskutujúcich skupiny A s tvrdením, že “Prijatie sankcií má byť súčasťou nášho hodnotového postoja.” (1)
Skupina B: Neutralita ako ilúzia
Skupina B nie je jednotná v tom, či od neutrality očakáva vystúpenie z NATO. (21) Môže to byť zapríčinené tým, že niektorí diskutujúci pracovali s definíciou neutrality, kdežto iní vyjadrovali svoj postoj k tomu, či by Slovensko malo z aliancie vystúpiť. Takúto definičnú nejasnosť naznačuje aj to, že s tvrdením, že by sme mali „jednoznačne ostať v NATO a EÚ“ (32) súhlasili prakticky všetci diskutujúci tejto skupiny.
Pre skupinu B je neutralita ilúziou, ktorá nás pripravuje o skutočnú bezpečnosť. (13) Podľa diskutujúcich tejto skupiny je Slovensko príliš malý štát na to, aby nikam nepatril. (4) Sú presvedčení, že ani zvýšené investície do zbrojenia by stopercentne nezaistili, aby náš neutrálny postoj ostatné krajiny rešpektovali. (27)
Na čom sa zhodneme?
Na čom sa mohli diskutujúci v na prvý pohľad tak rozštiepenej diskusii zhodnúť? Predsa len sa niečo našlo. Najzásadnejšie zhody panovali okolo komentára “Neutralita znamená, že nebudeme súčasťou vojenských blokov,” (7) a “Aj ako neutrálni by sme mali udržiavať bezpečnostnú spoluprácu s inými štátmi.” (6) S oboma súhlasila absolútna väčšina diskutujúcich v oboch skupinách. Prvý z týchto komentárov predstavuje svojho druhu definíciu neutrality, druhý poukazuje práve ta to, že ani tým diskutujúcim, ktorí by neutralitu zvažovali, nejde o medzinárodnú izoláciu. Podobnú tendenciu ukazuje aj konsenzuálny komentár “Neutralita by mala znamenať otvorenosť k dialógu, nie izoláciu,” (9) s ktorým súhlasí absolútna väčšina diskutujúcich skupiny A a relatívna väčšina skupiny B.
Čo by nám (ne)priniesla neutralita?
Nezhodneme sa na tom, či by nás neutralita stála viac, alebo menej peňazí. Zatiaľ čo skupina A očakáva, že by sme v takomto prípade mali nižšie výdavky na obranu, skupina B je naopak presvedčená, že by sme na obranu museli vynakladať viac prostriedkov. (14+13) Skupina A je presvedčená, že zbrojné výdavky by bolo možné presmerovať do investícií do dopravy či zdravotníctva. (12)
Nielenže sa nezhodneme na tom, aká by bola „cena“ neutrality, sporíme sa taktiež o to, čo by mohla byť jej protihodnota. Zatiaľ čo skupina A stotožňuje neutralitu s garanciou mierou, skupina B predpokladá, že by sa nás niekto pokúsil obsadiť, „pretože sme malý štát ležiaci medzi mocnosťami“. (10)
Ide o neutralitu, alebo o rešpekt?
Ukázalo sa, že diskusia o neutralite nie je ani tak o nej, ako o tom, že niektorí z nás nemajú pocit, že by sme boli plnohodnotným členom v medzinárodných štruktúrach. Skupina A totiž v neutralite vidí „najlepšie riešenie proti vydieraniu EÚ“. (34) Naproti tomu sa skupina B nestotožňuje s tým, že potrebujeme byť „suverénnejší a viac rešpektovaní“ v Európskej únii. (22) Preto by sme sa mali zaoberať tým, čo pre každého z nás znamená byť plnohodnotným členom v medzinárodných štruktúrach, ktoré napokon ovplyvňujú to, či sme, alebo nie sme, ochotní plniť naše povinnosti v rámci nich.
O projekte
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
DEMDIS nefinancujú žiadni oligarchovia a zo štátu nemáme ani cent. No budovanie mostov nie je zadarmo a demokratické diskusie nemôžu byť lacné šmejdy. Minimalisticky, hravo a zmysluplne nás môžete podporiť cez: demdis.sk/membership
Ďakujeme!
){kind=link}