Diskusia o konflikte v Gaze ukázala, že nás najväčšmi rozdeľuje otázka, kto je primárne zodpovedný za toto násilie a spôsob, akým by Slovensko a medzinárodné spoločenstvo mali reagovať na hladomor v Gaze. Napriek tomu ale diskusia potvrdila aj silnú zhodu na tom, že je dôležité dôsledne dbať na dodržiavanie ľudských práv a medzinárodné právo.
Do diskusie sa od 10. augusta dodnes zapojilo viac ako 500 ľudí, ktorí spolu odovzdali viac ako 8300 hlasov.
- Naprieč oboma názorovými skupinami panuje vysoká zhoda (viac ako 95 %), že medzinárodné právo a ľudské práva sa musia uplatňovať univerzálne a bez výnimiek.
- Rovnako sa zhodujeme, že aj legitímne právo na sebaobranu má svoje hranice, ktoré sú definované princípmi nutnosti a primeranosti.
- Najsilnejšia deliaca línia sa týka určenia hlavnej príčiny konfliktu a cesty k jeho ukončeniu.
- Jedna skupina vidí riešenie v diplomatickom a ekonomickom tlaku na Izrael s cieľom ukončiť okupáciu.
- Druhá skupina podmieňuje ukončenie násilia prepustením rukojemníkov a vzdaním sa Hamasu.
- Rozdielne vnímame aj povahu izraelskej vojenskej operácie – či ide o neprimeranú odvetu alebo o legitímny, aj keď náročný, boj proti teroristickej organizácii.
Dve skupiny, dva pohľady
Kľúčový spor sa viedol o to, či je primárnou príčinou konfliktu izraelská okupácia alebo terorizmus Hamasu. Skupiny sa tiež líšia v tom, na koho by sa mal sústrediť medzinárodný tlak.
Skupina A vníma ako kľúčový problém izraelskú politiku. Pre túto skupinu je charakteristická takmer jednohlasná podpora (98 %) pre zavedenie diplomatických a ekonomických sankcií voči Izraelu až do ukončenia okupácie. Až 87 % z tejto skupiny súhlasí s prerušením vojenskej spolupráce Slovenska s Izraelom ako nástrojom na deeskaláciu. Rovnako silný je názor (89 %), že Izrael si svojím vojenským ťažením v Gaze viac uškodil ako pomohol.
Naopak, skupina B kladie zodpovednosť primárne na Hamas. Až 94 % členov tejto skupiny súhlasí s tvrdením, že zabíjanie v Gaze sa môže skončiť, ak Hamas prepustí rukojemníkov a vzdá sa. V tejto skupine tiež prevláda (91 %) názor, že izraelská armáda čelí v boji proti Hamasu mimoriadne náročným podmienkam. Táto skupina sa zároveň ostro vyhraňuje voči prirovnávaniu boja Hamasu k obrane Ukrajiny – s takýmto tvrdením súhlasilo len 10 % z nich.
Diskutujúcich na opačných stranách tohto sporu napriek tomu spája podobný pohľad na priebeh aktuálneho vojenského konfliktu - počet civilných obetí je neprimerane vysoký a Izraelskej armáde príliš nezáleží na životoch civilistov.
Hlavné zistenia a rozpory
Zhoda tiež vyvstala v otázke našej pokryteckosti vo vzťahu k tomuto konfliktu.
V skupine, ktorú definuje snaha o zavedenie sankcií voči Izraelu, má až pätina diskutujúcich napriek jednoznačnej podpore ochrany ľudských práv problém odsúdiť terorizmus Hamasu a ohavný útok zo 7. októbra 2023.
Až polovica tejto skupiny zároveň deklaruje, že neskutočné utrpenie a zlo pácha „nespravodlivý Západ vo veľkej miere riadený židmi”.
Hodnotový rozpor sa ukázal aj v opačnej názorovej skupine, ktorú charakterizuje presvedčenie, že zodpovednosť za konflikt nesie najmä Hamas. Táto skupina rozhodne uznáva, že treba vždy trvať na dodržiavaní medzinárodného práva.
Zároveň si ale väčšina skupiny myslí, že Izrael nemá povinnosť dodržiavať medzinárodné právo, keď ho porušujú okolité štáty. Až takmer tretina tejto skupiny si tiež myslí, že počet civilných obetí v Gaze je primeraný.
Napokon, proizraelský aj propalestínsky tábor spája aj istá nespokojnosť s tým, že naši volení zástupcovia, ktorí nás aktuálne reprezentujú, v otázke tohto konfliktu nereprezentujú náš názor a naše postoje.
1. Medzinárodné právo by sme mali vždy rešpektovať a trvať na jeho dodržiavaní.
2. Ak uznávame všeobecné ľudské práva, nemali by sme prehliadať ich porušovanie Izraelom ani Palestínou.
3. Aj právo na sebaobranu má limity, ako sú nutnosť a primeranosť.
Čo s genocídou v Gaze a antisemitizmom v Európe?
Tri štvrtiny diskutujúcich deklarujú, že sú proti Hamasu aj proti Izraelskej vláde B. Netanjahua a väčšina diskutujúcich sa necíti byť v tejto otázke vhodne reprezentovaná ani v slovenskom parlamente. A práve aj na tom, že treba rozlišovať „medzi národom a jeho politickou reprezentáciou” sme sa v diskusii tiež zhodli.
Okrem toho, že táto diskusia teda potvrdila našu čiastočnú hodnotovú nekonzistentnosť, pomohla nám tak tiež aspoň čiastočne odpovedať na jednu z kľúčových otázok - aký postoj zaujať ku genocíde v Gaze a antisemitizmu v Európe?
Nesmieme prehliadať porušovanie ľudských práv ani jednou stranou a pri hľadaní vinníkov nezabúdajme rozlišovať medzi národom a jeho politickou reprezentáciou.
Kľúčovou otvorenou otázkou zostáva, ako tieto univerzálne princípy aplikovať v praxi – či sa zamerať na tlak voči Izraelu kvôli okupácii a neprimeranej sile, alebo na porážku Hamasu ako teroristickej organizácie. Nájdenie spoločnej cesty si bude vyžadovať dialóg o tom, ako obe tieto perspektívy integrovať do koherentného a spravodlivého riešenia.
Ďakujeme za vašu účasť!
){kind=link}