Agresorom nemienime ustupovať a mier nie je absolútny. Prečo teda (ne)podporujeme Ukrajinu?

Priebežné výsledky DEMDIS diskusie opäť ukazujú, že napriek (na prvý pohľad) priepastným rozdielom máme toho spoločného viac, ako by sme čakali.

Zapojte sa preto do pokračovania diskusie a nachádzania spoločnej reči.

Zahlasujte za aspoň 7 komentárov, a budete zoskupení v názorových skupinách.

Ďakujeme, že diskutujete slušne!

Kto sa zatiaľ zapojil?

Do diskusie sa zapojilo vyše 300 účastníkov z rôznych táborov. Zúčastnili sa podporovatelia Ukrajiny (skupina A), podporovatelia Ruska, aj takí, ktorí „nefandia” ani jednej strane (skupina B).

Hlavné názorové rozdiely spočívali najmä v postoji k podpore Ukrajiny. Zatiaľ čo skupina A si myslí, že Ukrajina by mala konflikt ustáť a Rusko by malo prestať útočiť, skupina B je názoru, že konflikt je vecou bojujúcich strán a nás sa netýka. Podľa skupiny A by si susedské štáty mali pomáhať v sebaobrane (83%). V skupine B dominuje zas názor, že „Američania budú bojovať proti Rusku do posledného hlúpeho Ukrajinca” (78%). Na čom sa teda dokázali tábory zhodnúť?

Existujú hodnoty hodné obrany

Základným rámcom diskusie je hľadanie hodnôt, ktorých obrana je hodná podpory aj za cenu pokračovania konfliktu.

Diskutujúci sa v tomto svetle zhodli na tom, že „existujú hodnoty, ktoré má zmysel brániť aj so zbraňou v ruke”. Aké to teda sú?

Ochrana života rodiny a detí, slobody, demokracie, štátnej suverenity – to všetko doteraz našlo väčšinovú podporu v každom tábore. Drvivá väčšina (85%) diskutujúcich by bránila „svoju rodinu a deti, keby niekto ohrozoval ich život”.

Jasný konsenzus je aj na tom, že „Ukrajinský národ musí rozhodovať o svojom osude a slobode” (77%), a „ak neprotestujú a sú ochotní bojovať, je to ich rozhodnutie” (67%).

Agresorom nemienime ustupovať

Konsenzus na hodnotách hodných obrany (aj za cenu predlžovania konfliktu) sa premieta aj do názoru, že agresorom by sme nemali nekompromisne ustupovať v mene mieru.

Až 73% zo všetkých diskutujúcich nesúhlasilo s tým, že „agresorom by sme mali ustupovať, aby sme sa vyhli vojne”. Relatívny konsenzus panuje aj okolo výroku, že „agresia by nemala byť odmeňovaná pasívnym prizeraním sa” (63%).

Dôležitou otázkou teda je, koho si pod agresorom predstavujeme. Nie je ním podľa vás každý štát, ktorý hrubou silou presadzuje svoje záujmy? A ak áno, nemali by sme robiť všetko, čo je v našich silách, aby agresia neostala nepotrestaná a neopakovala sa?

Mier dosiahneme dialógom, nie útočením

Tieto dni si pripomíname výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Ruský režim legitimizuje svoje kroky tým, že v dôsledku provokácií Západu nemal na výber.

Diskusia však ukazuje relatívny konsenzus na tom, že „na provokácie sa nemá reagovať vojenským útokom” (54%). Viac ako polovica zároveň zhodne odmieta názor, že „najlepšia obrana je útok” (52%).

Ako teda docieliť mier a ochranu hodnôt, na ktorých nám spoločne záleží? V tomto kontexte sa črtá silný konsenzus na tom, že „mier nedosiahneme vojnou, ale vzájomným dialógom” (62%). Diskutujúci si však na druhej strane uvedomujú, že „ak chceme úprimne začať dialóg, musíme prestať útočiť na druhú stranu” (61%).

Neútočme teda a diskutujme. Konsenzus existuje. A je na dosah.

Diskusia je otvorená do 6. marca.

O projekte

DEMDIS je občianske združenie hľadajúce konsenzus v rozhádanej spoločnosti. Spolu s našim tímom organizujeme diskusie, zapájame do nich širokú verejnosť a dizajnujeme spoločensky prínosné technológie. Aj vďaka Vám tvoríme svet férovej a otvorenej diskusie.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s Vami. Viac o metodike nájdete na tomto linku. Report z diskusie viete sledovať live tu.

Ďakujeme za Vašu podporu!