Ako by teda mala vyzerať hra Slovenska v EÚ? A čo robiť pre to, aby sme sa necítili v Európe ako cudzinci?
Priebežné výsledky DEMDIS diskusie opäť ukazujú, že napriek (na prvý pohľad) priepastným rozdielom máme toho spoločného viac, než by sme čakali.
Zapojte sa preto do pokračovania diskusie a nachádzania spoločnej reči.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Odpojiť Facebook účetKto sa zatiaľ zapojil?
Do diskusie sa už zapojilo rekordných vyše 1 500 účastníkov. Hlavné rozdiely spočívajú v otázke postavenia a zotrvania Slovenska v EÚ. Nezhodujeme sa tiež v miere spokojnosti s jej fungovaním.
Skupina A sa vyznačuje jasným proeurópskym postojom a väčšina (93 %) z nich sa cíti Slovákmi a Európanmi zároveň. S fungovaním EÚ sú vo všeobecnosti spokojní, no vnímajú aj jej nedostatky.
Skupina B naproti tomu vníma isté výhody členstva, ale je presvedčená, že členstvom v EÚ viac strácame, než získavame. Až 42 % z nich sa necíti ako Európan či Európanka. Skupina B pociťuje veľkú mieru nespokojnosti so spôsobom riadenia únie a so slovenskou reprezentáciou na jej pôde. Na čom sme sa teda dokázali zhodnúť?
Skutočne chceme európsku izoláciu?
Napriek tomu, že takmer polovica (43 %) diskutujúcich zo skupiny B si myslí, že Slovensko by sa malo izolovať od Európskej únie, s druhou skupinou sa zhodujú, že efektívna spolupráca nepopiera suverenitu.
Podobne (a paradoxne) však nachádzame konsenzus v tom, že „Slovensko by sa malo viac zapájať do politiky EÚ”. Nespokojní sme aj so svojou politickou reprezentáciou. Skupiny sa v drvivej väčšine zhodujú na tom, že za slabý hlas Slovenska v EÚ môžu „neschopní politici”. V každej zo skupín to takto vidí viac ako 80 % jej členov. Zhoda dokonca panuje aj na tom, že „pre slovenských politikov je ľahké zvaľovať vinu za svoje zlyhania na EÚ”.
V kontexte vyjadrených postojov sa tak požiadavka izolácie javí skôr ako zveličené vyjadrenie nespokojnosti s fungovaním EÚ. Pramení táto nespokojnosť z nedostatočnej a nekvalitnej účasti v Slovenska v európskej politike? A ako by mala vyzerať vízia „slovenskej ,hry’ a stratégie v politike EÚ”, ktorá nám zhodne chýba?
Vnímame nedostatok vecného dialógu a diskusie
Napriek značným nezhodám cítime potrebu diskutovať o postavení Slovenska na európskej šachovnici. Svedčí o tom nielen rekordný počet účastníkov, ale aj zhoda na tom, že „potrebujeme lepší dialóg medzi občanmi a európskymi inštitúciami”. Tento postoj sa prejavuje aj v zhode na tom, že „viac vecných diskusií o európskych záležitostiach by nám všetkým len prospelo” (96 % za v skupine A, 60 % v B).
Pre väčšinu z nás je európska identita, zdá sa, celkom samozrejmá a nemyslíme si, že Slovensko by vo svete malo stáť samo. Nespokojní sme so svojou reprezentáciou a s fungovaním spoločenstva, do ktorého patríme.
Ako si poradiť s touto dilemou? A čo by sme mali robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili ako cudzinci?
Podeľte sa o váš názor v pokračovaní diskusie.
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report z diskusie môžete sledovať tu.
