Je slovenská spoločnosť dámou v „nesnázích”, ktorá čaká na chrabrého princa? Či čakanie na spasiteľa nič nerieši, keďže sme sami strojcami svojho šťastia?
V rozdelenej spoločnosti je čoraz náročnejšie zhodnúť sa na tom, ktoré hrozby a krízy sú relevantné a ktoré nie. Ich rozlíšenie je nevyhnutným predpokladom hľadania riešení. Pred čím teda potrebujeme primárne zachraňovať Slovensko?
Ohrozujú nás tí povestní „oni”? Akísi „triedni nepriatelia”, menšiny či fašisti? A nie je náhodou zásadným problémom naša spoločenská neschopnosť viesť slušnú a vecnú diskusiu?
Zapojte sa do novej diskusie DEMDIS a nájdime spoločné riešenia!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Odpojiť Facebook účetPrečo sa pýtame?
DEMDIS Diskusia na tému čo nás spája a čo rozdeľuje nám okrem iného potvrdila, že sa chceme „vyhnúť občianskej vojne a rozpadu spoločnosti”. Spoločne nám záleží na tom, aby sme žili v slobodnej a férovej spoločnosti. Ako sa teda k tomu dopracovať? Musíme sa dočkať zázračného spasiteľa, či by sme si mali uvedomiť, že to stojí a padá na nás občanoch?
So zrýchľujúcim tempom politických bojov sa pred voľbami vynárajú rôzne politické príbehy, ktorými nás politici ako skúsení rozprávkari presviedčajú. Napriek zásadným rozdielom v obsahu ich spoločným menovateľom je práve príbeh o potrebe záchrany Slovenska. Líšia sa len v hrozbe, ktorú prezentujú ako zásadnú.
Pred čím či kým teda v skutočnosti potrebujeme zachraňovať? Čo je relevantným varovaním a čo len populistickým sloganom? Je naša spoločnosť v ohrození či kríze, ktorá si žiada okamžitý zásah? Čakáme na hrdinu alebo je to hlavne v našich rukách?
Demokracia je diskusia
Demokracia je priestorom na umiernenú konfrontáciu rôznych pohľadov a názorov. Jej podstata tak stojí na férových pravidlách procesu vytvárania politických rozhodnutí. Čo však robiť, ak sa tento systém zdá byť v permanentnom kŕči? Čo keď nedokáže efektívne adresovať bezprostredné hrozby a namiesto toho len generuje ďalšie?
Je skutočným riešením volanie po spasiteľovi - lídrovi s tvrdou rukou, ktorý systém rozbije a zachráni nás pred hrozbami, pred ktorými nás vystríha? Alebo je našou úlohou systém opraviť? A to tak, aby umožňoval férovú súťaž, slušnú diskusiu a ventiloval spoločenské napätia?
V predchádzajúcej diskusii nachádzame konsenzus na tom, že „svoje záujmy nesmieme presadzovať vyhrážkami a násilím”. Aplikujeme však toto presvedčenie aj pri ochrane pred hrozbami, ktoré subjektívne považujeme za existenčné? Mal by nás spasiteľ zachraňovať aj za cenu použitia násilia a vyhrážok? Či je to červenou čiarou?
Kam vedie cesta hrdinu?
Ako trefne poukazuje J. Campbell, cesta hrdinu má vždy rovnaké fázy. Hrdina žije v obyčajnom prostredí, kde nakoniec (či možno na začiatok) prijíma výzvu dobrodružstva, na ceste prekonáva prekážky a následne získava nové schopnosti či múdrosť. Po dosiahnutí cieľa sa vracia do svetského sveta, no obohatený o skúsenosť sa stáva lepšou verziou seba, aby mohol pomáhať iným.
A tak aj my stojíme pred rôznymi prekážkami, ktorým čelíme na našej spoločnej ceste. Vieme však rozoznať skutočnú Medúzu od jej odrazu? Existuje len jediné zázračné riešenie prekážky, tak ako to politické strany neraz prezentujú?
Ak teda stojíme pred ohrozením fungovania našej spoločnosti, je to to isté nebezpečenstvo, ako nám ho politické strany prezentujú? Stojíme pred inými hrozbami, ktoré by mali byť adresované a nie sú? Uzatvárajú nás do zliatej klietky naratívu krízy alebo komunikujeme spoločnú obavu z budúcnosti?
O projekte
DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Diskusie organizujeme dobrovoľne, pretože nám záleží na slušnej a vecnej diskusii. Viac informácií a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
