Hodnoty, ktoré spájajú - alebo rozdeľujú?
Jarná DEMDIS diskusia na tému Aké názory (ne) rešpektujeme? napríklad ukázala, že časť jej účastníkov rešpektuje názor, že „homosexualita je choroba” - napriek tomu, že bola Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyškrtnutá z medzinárodného zoznamu duševných chorôb už v 90. rokoch. Tento rozpor ukazuje, že odbornosť je pre nás neraz prijateľná len vtedy, keď potvrdzuje naše vlastné presvedčenia. Inými slovami, rešpektujeme odborníkov, ale len „tých našich”.
Michal Horský
A práve tu nachádzame najzaujímavejší výsledok tejto diskusie. Mala byť o tom, aké názory ešte dokážeme rešpektovať, no napokon sa ukázalo, že oveľa viac odhalila ako jednotlivci sami prežívajú rešpekt v súvislosti s vlastným názorom. Vstupovali účastníci do „dialógu” proti niekomu, či skôr komunikovali najmä svoje obavy či hodnoty? Mnohé z týchto postojov boli formované osobnou skúsenosťou s tým, nakoľko sa cítia byť rešpektovaní, keď sa ich presvedčenie stáva súčasťou ich identity. Hodnoty ako kompromis, pluralita či demokracia mali u účastníkov diskusie podporu, no ukázalo sa, že si pod nimi predstavujú odlišné veci.
Demokracia ako zrkadlo - každý v ňom vidí niečo iné
Tento rozdiel v chápaní sa ukázal napríklad pri pohľade na protesty – pre niektorých sú prejavom nesúhlasu, ktorý k demokracii patrí, pre iných znamenajú spochybnenie výsledkov volieb a vôle väčšiny. Práve tento rozpor ukazuje, že každý máme inú predstavu o tom, čo vlastne demokracia a pluralita znamenajú, a ako by sa mali uplatňovať. Aj keď sa zhodneme, že má byť kompromis znakom demokratickej krajiny, tak naopak nie všetci si myslíme, že má byť demokracia o neustálom dialógu - možno preto, že sa pre niektorých stala demokracia postavená na týchto princípoch vyprázdneným pojmom.
Rôzne prieskumy verejnej mienky dlhodobo zachytávajú podporu pre silného lídra, ktorý sa nebude obťažovať parlamentom ani voľbami. Hoci účastníci diskusie odmietli návrat vlády jednej strany, nemožno úplne vylúčiť, že by časť z nich podporovala silného lídra. Časť spoločnosti totiž nemusí podľa sociologičky O. Gyarfášovej vidieť rozpor medzi ideálom demokracie a predstavou silného vodcu, čo však neznamená automatickú podporu pre „nedemokratický autoritarizmus”, ktorým vláda jednej strany je.
Naše historické skúsenosti s režimom, kde bola moc neodvolateľná a bežný občan pasívny, stále ovplyvňujú, ako dnes vnímame autoritu. Preto môžu niektorí chápať protesty ako spochybňovanie autority, alebo ako zneváženie vôle väčšiny, ktorá už raz vo voľbách rozhodla. Legitimita protestov ako taká nebola podľa politológa P. Baboša spochybňovaná, problémom bol skôr nedostatočný časový odstup od volieb - čo pre niektorých môže znamenať zneváženie ich vôle.
Táto diskusia však otvára oveľa dôležitejšiu otázku - ako sa dnes na demokraciu pýtať? Pre rôznych ľudí totiž znamená niečo iné. A ak chceme lepšie rozumieť tomu, ako sa k demokracii občania stavajú, musíme byť schopní tieto podoby zachytiť.
Čoraz viac sa taktiež ukazuje, že identita zohráva veľkú rolu v tom, ako sa nielen vo voľbách rozhodujeme. Preto je dôležité sledovať, do akej miery je práve ona tým rozhodujúcim faktorom - nielen to, čo si ľudia myslia, ale kto sú a ako sa v spoločnosti cítia.
A napokon, veľmi dôležitý je aj vzťah medzi občanmi a ich politickými zástupcami. Ten často určuje, ako ľudia vnímajú demokraciu - čo si pod ňou predstavujú a čo od nej očakávajú.
Metodologická poznámka: Diskusia bola zameraná na tému (ne)rešpektovania názorov, ale nie je jasné, či ju takto vnímali aj samotní účastníci.
